Choreografická tvorba


Repertoár súboru pozostáva zo samostatných tanečných a speváckych čísel. Tieto sú potom súčasťou programových blokov podľa jednotlivých regiónov alebo tematických okruhov. Na podobnom princípe sú zaradené do programových celkov, ktoré podľa rozsahu tvoria samostatné menšie programy alebo celovečerné programy.

Keďže 90 % súborovej produkcie tvorí tanečný repertoár, zaujímavá je jeho genéza. Všetky tance majú svoju históriu. Vznikli z rôznych popudov. Väčšina z potreby inscenovať tradičné ľudové tance východoslovenských regiónov podľa najnovších poznatkov, kráčať s dobou, inovovať repertoár, a pritom dodržať základnú orientáciu súboru.

Ich konečný tvar určoval choreografický nápad, zvolená téma, možnosť okrojovania, schopnosť interpretov, ale aj adresát, pre ktorého bol tanec určený. To bol prípad karičiek, vytvorených na uvádzanie počas výchovných koncertov.

Niekedy sa na javisku prezentujú aj tance vytvorené ako pohybové štúdie, t.j. ako príprava na spracovanie väčších choreografií. Takými sú zo zemplínskych tancov Čardáš I. a II. alebo Pastierske grífy.

Kračunovské tance (Schádzaná a iné) vznikli ako reakcia na objavenie bohatého žriedla v miestnej folklórnej skupine. Prvá podoba choreografie bola interpretačne veľmi náročná, nad sily vtedajších tanečníkov-chlapcov. Choreograf ju preto prepracoval pre tanečnice, ktoré boli interpretačne oveľa vyššie. Rozjarené nevesty získali oveľa väčší divácky úspech a postupne sa dostali aj na celoslovenskú choreografickú súťaž.

Tanec "Parádnice a fičúri" vznikol ako reakcia na to, že v súbore bolo dosť tanečníkov so zmyslom pre humor, schopných prejaviť ho na javisku.

Veľmi svojrázne vznikla "História jednej krajiny". Od polovice sedemdesiatych rokov bol medzi choreografmi ustálený názor, že nie je možné vyjadrovať iné, než folklórne témy, vôbec sa nehodí na vyjadrenie vážnejších, tzv. veľkých myšlienok. Choreografia bola vytvorená ako reakcia na diskusiu medzi choreografmi a porevolučnú eufóriu v našej spoločnosti.

Nevyužité kroje zo starého zbojníckeho tanca dali podnet pre vytvorenie novej choreografie. Pôvodné dve verzie boli bez dievčat, no ony veľmi chceli byť pri tom. Prišli s nápadom robiť strašidlá. Prvú verziu tanca sme odložili bokom, druhá, prepracovaná a doplnená o strašidlá, sa tancuje dodnes (č. 35).

Niekdajšia asistentka choreografa MVDr. Alžbeta Takáčová pripravila tanec"V zaľúbení" ako absolventskú prácu na záver školenia pre pedagógov a choreografov ľudového tanca.

Dagmar Grejtáková pri práci s deťmi vyskúšala tancovať súčasne s vyťukávaním rytmu ozvučnými paličkami a napadlo ju, či by sa nedal postaviť na tomto základe celý tanec. Dnes je z toho samostatná choreografia bez doprovodu ľudovej hudby, prinášajúca osobitú atmosféru spišských piesní a tancov.

Veľmi zložitá bola cesta vzniku "Jacksoniády. Najprv režisér STV Marián Kleis prišiel s ponukou pre choreografa, aby využil Jacksonovu hudbu na parodovanie diskotancov. V čase, keď sa na tom začalo pracovať, televízia už nemala o číslo záujem. Keďže pri študijnej práci sa ukázalo, ako sú rovnocenné naše tance s moderným tanečným pohybom, choreografia dostala inú podobu, vhodnú do spoločného programu so skupinou Drišľak. Špeciálne pre tento program a na podobnom princípe bol postavený aj tanec "Manuela".

Najnovšie programové čísla vznikli účelovo na demonštráciu možnosti, ktoré poskytuje súčasná technika. Študent VŠMU Pavol Pitoňák pripravil štúdiu ľudových tancov z Raslavíc (Bašistovská, Mojše, Krucená, Čardáš) na základe dokumentácie Umenovedného ústavu SAV. K tomu spracoval aj choreografiu tancov Krucena a Čardaš, ktoré ostávajú v repertoári súboru Železiar.

Tanečné divadlo "Hriech?" vytvoril Pavol Pitoňak ako svoju bakalársku prácu v rámci štúdia na VŠMU. Prvú verziu diela naštudoval s tanečníkmi z bratislavských súborov SĽUK, Lúčnica, Nová Scéna, Ifjú Szívek, Poleno a študentami VŠMU. Išlo o prácu, ktorá mala ostať nevyužiteľná pre nemožnosť reprízovania pôvodnými interpretmi. V decembri 2001 začal adaptovať svoje dielo v súbore Železiar. Party jednotlivých postáv prispôsobil interpretom zo Železiaru. Skĺbením ľudového tanca s postupmi moderného tanečného divadla a kvalitnou výrazovou a charakterovou interpretáciou tanečníkov vzniklo celistvejšie a pôsobivejšie dielo ako v prvej verzii.

Back to Top