40. výročie


40. výročie - Vzácne a dôstojné jubileum Železiaru.

S naozajstným obidvom treba kvitovať veľkolepé umelecké podujatie pri príležitosti trojnásobného jubilea súboru Železiar. V súčasnosti je to organizačný konglomerát troch zložiek: štyridsaťročný Železiar, tridsaťročný Železiarik a desaťročná Súkromná základná umelecká škola. Náročné umelecké podujatie v dňoch 19. - 22. mája 2004 bolo rámcované výstavou vo foyeri Štátneho divadla. Tam prebiehali aj hlavné programy jubilujúceho súboru s presahom do divadla Thália v Košiciach ako aj reprízou tanečného programu v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Podujatie možno smelo nazvať festivalom nielen umeleckou skladbou, ale aj organizačnou náročnosťou a ideovým dopadom. Umeleckú a reklamnú agentúru Kultobin, ktorá v súčasnosti prevádzkuje súborový konglomerát Železiaru vydala pri jeho vzácnej príležitosti malú ročenku, ktorá, hoci lakonicky, ale predsa podstatne orientuje svojich priaznivcov ale aj širokú verejnosť o genéze súboru, jeho vývoji, umeleckých zámeroch a výsledkoch od samých začiatkov až dodnes. S dvomi tisíckami výtlačkov sa táto vzácna orientácia dostala nanajvýš do rúk početných návštevníkov vystúpení. Preto zahodno pre verejnosť aspoň v skratke pripomenúť, že súbor začínal svoju činnosť v roku 1963 v Šaci pod názvom Mladý budovateľ. Po roku ho premenovali na Železiar, pričom po niekoľkých rokoch sa vedenia ujali bratia Mészárošovci. Ich práca bola ozdobená s významnými umeleckými výsledkami doma aj v zahraničí. Po nich sa v roku 1974 až 1979 ujal vedenia Pavol Širák, ktorý po predchádzajúcej príprave na vysokej škole, ako aj účinkovaním v Lúčnici postavil súbor na stav vysokej interpretačnej úrovne v reláciách celoštátnych. Na päť rokov sa potom ujal vedenia súboru Jozef Bakšay s posunom umeleckej tvorby k autentickým témam a tvarom. Od roku 1987 je umeleckým vedúcim a choreografom Železiaru Ing. Vladimír Urban. Pod jeho vedením získal súbor najviac umeleckých ocenení a dospel umeleckými a organizačnými výsledkami k dominantnému postaveniu nielen regionálnemu, ale celoštátnemu s presahom do úspešnej zahraničnej reprezentácie slovenského folklóru.

Jubilejný bulletin prezentuje objektívne hodnotenie výsledkov rozvoja súboru, za čo treba súčasné vedenie Železiaru vysoko oceniť. Pozoruhodné na súčasnom stave celého konglomerátu tohto folklórneho súboru je neobyčajná húževnatosť, ktorou sa udržuje vysoko nad latkou výsledkov amatérskych súborov, takže ho možno zrovnávať s výsledkami profesionálneho SĽUKU i Lúčnice. Aj pri strate štedrých zriaďovateľov minulosti si našiel cestu nielen k záchove, ale aj ďalšieho rozvoja. Je to zásluha vedúceho, ktorého húževnatosť sa prenáša na celé členstvo. V súčasnosti ho tvorí v kmeňovom stave štyridsať členov tanečného súboru, 8 speváčok a 5 hudobníkov s 10 členným vedením súboru. Vzácnym sponzorom súboru je Ing. Štefan Mráz. Hlavnou motiváciou práce v súbore zastáva po celé roky až dodnes láska k umeleckej tvorbe. Dôkazom toho bolo aj programové vystúpenie bývalých členov Železiaru pod názvom "Po rokoch". Tridsať tanečníkov a tridsať spevákov sa s radosťou celé tri mesiace stretávalo na kondičných skúškach programu, ktorý vytvárali po desiatky rokov v minulosti. Vo svojom vystúpení i pri odstupe rokov preukázali fyzické a j umelecké schopnosti, ktoré na celej čiare zaujali publikum nielen svojich rovesníkov, ale aj mladých umeleckých kolegov. V dramaturgii poobedňajšieho vystúpenia pôsobili dojemne slovné vystúpenie najúspešnejších členov plné úprimnosti a zdravej nostalgie. Pri vyznaniach a tanečných kreáciách Štefana Domana, Jána Buranovského, či Betky Takáčovej, Márie Fialkovičovej a Dany Martinčekovej chýbala na javisku pre pamätníkov nezabudnuteľná kreácia manželov Mrázovcov v legendárnom párovom tanci Perečko pre milého. No v celom programe bolo dosť miesta pre obdiv a umelecký zážitok v dvadsiatich číslach, medzi ktorými popri tanci zaujali krásne spevácke čísla ženskej a mužskej zložky dávnejších i dávnych členov Železiaru. A tu treba povedať, že hudobná a spevácka zložka súboru je osobitnou kapitolou v histórii Železiaru. V období účinkovania veľkého ľudového orchestra Bundovcov tvorila sa aj osobitá dramaturgia hudby a spevu, ktorá v súčasnosti prerástla do komornejšej podoby. Tvorí ju 5 hudobníkov a 8 speváčok.

Aj pri malom počte tento súbor služobne veľmi dobre obhospodaruje umeleckú tvorbu tanečnej zložky. Má však aj svoju autonómnosť, čoho dôkazom je aj celá desiatka nahrávok, s ktorými sa tento súbor predstavil v živom programe v divadle Thália. Milan Rendoš a Andrea Rendošová pripravili dramaturgicky a režijne pestrý program najkrajších čísel z východoslovenských regiónov. Sóla na ľudových nástrojoch, spevy sólové a zborové predstavovali hudobno - spevácku skupinu Železiaru v dôstojnej umeleckej podobe. Vystúpenie najmladšej zložky - Železiarik a celej žiackej kapacity umeleckej školy hovorilo o dravej vitalite v pestrej skladbe detských hier, ktoré v celej šírke previedli interpreti v rozpätí 5 - 15 rokov. Ich schopnosť a prirodzenosť javiskového prevedenia sú dobrým výsledkom práce vedúcej Antónie Urbanovej a skupiny spolupracovníkov. Obdivuhodný je záujem rodičov a žiakov o súbor a školu, kde sa výrazne pestujú umelecké odvetvia folklóru v tanečnom, hudobno-speváckom a výtvarnom odbore. Aj to je známkou dobre zakotvenej povesti Železiaru a jeho perspektívy. Hlavným a vrcholiacim programom osláv bolo vystúpenie súčasných členov Železiaru a jeho hostí pod názvom "Stretnutie priateľov" v autorskom námete a réžii choreografa Vladimír Urbana. Hneď úvodné tance zo Zámutova boli nádhernou expozíciou celého programu. V choreografii tohto čísla sa prejavil erudovaný podchod choreografa k spracovaniu, kde v troch častiach: Karička, Flaškový a Krucená rozospieval čaro Zemplínu v nádhernej farebnosti a dynamike. Hudobná kompozícia Milana Rendoša sa snúbila s vizuálnou tanečnou podobu do strhujúceho dojmu. Tance z Abova sú tiež srdcovou záležitosťou a možno povedať aj monopolnou tvorbou Vladimír Urbana. Program bol naplnený aj vtipnými scénami, v ktorých dominovalo číslo s cepíkami - jednoduchosťou a pôsobivými gegami po vystúpení gratulantov z piatich súborov program ukončili originálne temperamentné tance z Ostrova. Krásne na jubilejných predstaveniach boli aj reakcie preplneného hľadiska, ktoré s nadšením prijímalo slávnostný program. Záplavu kvetou a gratulácie pôsobivo dokreslili bohatý festivalový program Železiaru.

Ing. Žilák Ján, bývalý tanečník, dramaturg Štátneho divadla Košice

Back to Top