•  Zaslané: Pondelok , November 20, 2017
     Predmet: Oravské Veselé – 25.výročie firmy ORAGRO

    Ďakujeme veľmi pekne za vynikajúci kultúrny zážitok. Všetky ohlasy boli veľmi pozitívne. Vaše vystúpenie bolo veľmi kreatívne a profesionálne, máme z toho len tie najlepšie pocity. Ďakujeme ešte raz,  pozdravte všetkých v súbore.

     

    S pozdravom a úctou

    Matúš Závodný

     

    Zaslané: Pondelok , November 13, 2017
     Predmet: Martin – Korenenie - Zábavky a hry tanečné

    Milí Železiarci,

    rada by som Vám za seba a podľa potlesku a odozvy aj za martinských divákov poďakovala za krásny večer, za Vaše skvelé predstavenie. V čase, keď mnohé folklórne kolektívy „berú hľadisko útokom“ a nasledujú tak nie veľmi dobré televízne „vzory“ , my sme  mali možnosť uvidieť predstavenie plné hravosti, ľahkosti, šarmu, švihu, skvelé tanečné  a spevácke výkony, brilantnú práca a hru s rytmom. Je si v čom od Vás brať príklad. Páči sa mi prirodzenosť Vašich interpretov. Vaše dievčatá sú v prejave jemné dievčenské a ženské, chlapci zas šikovní a mužní, nič nepreháňajú a neafektujú. Nič nevnucujú, nechcú ohurovať, ale pozorný divák dobre vníma ich skutočný výborný výkon,  prežívanie a podanie daného regiónu, charakteru ako tanečného tak spevného. Imponovalo mi, že tanečníci  v tancoch minimálne využívali spevácku podporu ženskej speváckej skupiny a prirodzene si spievali „pod nohy“. Ženská spevácka skupina tak mala priestor samostatne zažiariť v celej svojej zrelej kráse. Muzikanti sú tiež výborní. Veľmi dobre na  scéne pôsobili i kroje a kostýmy, ktoré ste mali zvolené na toto predstavenie (hádam len farebné saténové košele  na rómsky tanec ma trocha vyrušili, ale to je vec názoru). Vtiahnutie divákov do hry s rytmom a Váš prechod „do civilu“ bol tiež veľmi príjemný , prirodzený a svieži.

       Myslím, že tento Váš prístup je správna cesta ako prezentovať slovenský folklór. Priamo, hravo, sviežo a hrdo bez falošnej „veľkoleposti“, bez zbytočného sentimentu a pátosu, bez technických barličiek a svetelných a zvukových „ohurovačiek“ . Nič z toho on totiž nepotrebuje a keď s ním nejaký súbor kalkuluje  býva to skôr na škodu. Myslím, že na Vašom javiskovom prejave, poznať rukopis  skúseného choreografa  znalého veci  a Vaše stotožnenie s týmto cítením. Výsledkom je zrelý tvar a pre divákovo oko čistá radosť. Vďaka.

    Mgr. Monika Barabášová 

    speváčka  a folkloristka z Martina

     

     

    • Od: Miroslav Maďar, Komu: Vlado Urban

    Zaslané: Piatok , August 11, 2017
    Predmet: Zemplínske Jastrabie – Deň obce

     

    Dňa 06.08.2017 si obec Zemplínske Jastrabie pripomenula 745 výročie od prvej písomnej zmienky v obci.  Pri tejto príležitosti na miestnom amfiteátri vystúpil aj  FS ŽELEZIAR pod vedením pána Urbana. Na vystúpení FS Železiar sa zúčastnili nielen obyvatelia našej obce, ale aj z okolitých obcí a z mesta Trebišov. Pre divákov to bol veľký kultúrny zážitok, nakoľko takéto súbory sa na podujatiach v našich obciach zúčastňujú iba zriedkavo. Veľké poďakovanie patrí celému súboru ako aj pánovi Urbanovi  za predstavenie celého programu, ktorý sa skladal z tancov a spevov z regiónu východného Slovenska.

    Touto cestou prajem FS ŽELEZIAR veľa úspešných vystúpení a pánovi Urbanovi prajem dobré zdravie, aby ešte dlhé roky mohol viesť a rozvíjať súbor Železiar. 

     

    S pozdravom a úctou 

    Miroslav Maďar

    starosta obce

    Obec Zemplínske Jastrabie 

     

     

    • Od: Roman Malatinec, Komu: Vlado Urbana
      • Zaslané: Streda , August 9, 2017
      • Predmet: Úryvok z hodnotenia Novohradského folklórneho festivalu
      • Záverečný program festivalu patril hosťovi,  súboru Železiar z Košíc a programu  „Vichodňarom na dzeku, druhím pre pocechu „

     

    Známy folklórny súbor, ktorý vedie skúsený choreograf Vladimír Urban neostal svojej povesti nič dlžný. Pricestovali na Novohradský festival s programom, ktorý predstavil regióny  Abov a Zemplín.    Hľadisko   sa zabávalo spolu s folklórnym súborom, ktorý upútal nielen tanečným výkonom, ale aj  speváckymi číslami, ktoré predviedla ženská spevácka skupina.  Diváci prostredníctvom tohto programu mohli vzhliadnuť a nazrieť do originálnej tvorby choreografa Vladimíra Urbana. Oceňujem, že úplne bezprostredne sa vytvoril kontakt s divákom, ktorý citlivo a pozorne reagoval  na to, čo sa deje na javisku a patrične to aj ocenil. Stojace publikum  na záver a spokojné tváre návštevníkov a mojich priateľov z FS Železiar ma utvrdilo v tomto mojom názore. Nuž teda kamaráti, ďakujem úprimne za všetko a nech sa Vám darí aj naďalej tešiť ľudí spevom a tancom. 

     

    S pozdravom a úctou 

    Mgr.Art. Roman Malatinec

    metodik pre folklór NOS Lučenec  

     

     

    • Od: Ján Slabej, komu: Železiar  

    Zaslané: Utorok, Február 05, 2013, 12:53
    Predmet: Klobúk dolu

    Dobrý večer,
    chcem Vám len povedať, že pre mna a pre našu FSk Chabenec z Dúbravy, okr. Lipt. Mikuláš ste vzorom čo sa týka piesni a spevu. Aj to len preto lebo my na tanečnú zložku nemáme dostatočný počet členov. Pre mna osobne ste s Lúčnicou naj súbor na Slovensku. Prajem veľa úspechov a dúfam, že Vás čoskoro znovu uvidim aj keď som Vás už videl veľakrát a aj sme s Vami vystupovali v roku 2010 na slávnostiach v Porube pod Vihorlatom, ale na Vaše vystúpenie by som chodil aj každý deň :) A to mám 22 rokov :)

    S pozdravom Bc. Ján Slabej

    • Od: Vierka Švajková, Komu: Vladimír Michalko

    Zaslané: Pondelok , Máj 07, 2013
    Predmet: Pozdrav od Vierky zo Secoviec

    Ahoj Vladko, ešte raz sa vám chcem poďakovať za to že ste prišli, boli ste UŽASNÍ. Celý čas ste hlavnou témou rozhovoru, tešíme sa na vás keď sa opäť stretneme. Škoda, že ste nemohli zostať trochu dlhšie. Ďakujeme Vierka

     

     

    • Od: Dzugas Karol,Komu: Urban Vladimír

    Zaslané: Pondelok , Apríl 11, 2011 10:19
    Predmet: Blahoželám a ďakujem

    Dobrý deň,
    s prianím pekného a príjemného dňa Vám ďakujem za seba a za mojich najbližších, pán Ing. Vladimír Urban a celému súboru Železiar, za včerajší umelecký a spoločenský zážitok v podobe programu "Nie je tanec ako tanec", ktorý ste umocnili svojím osobitým moderátorským podielom. Zriaďovateľ i sponzori Železiaru sa môžu tešiť z výsledkov Vašej zanietenej práce.
    S úctou
    Mgr. Karol Dzugas s manželkou a priateľmi z Košickej Polianky

     

     

    • Od: Feketeová Renáta, Komu: Železiar

    Zaslané: Utorok, Apríl 12, 2011 10:10
    Predmet: FW: Železiar

    Vystúpenie bolo geniálne, veľmi sa mi páčilo a ani minútu sme sa nenudili. Bol to dobrý ťah, že ho uvádzal svojim bezprostredným a nenúteným prejavom p.Urban. Miestami to bolo úsmevné, až vtipné a miestami krásne farebné a roztancované. Alex nemal problém, že by sa nudil. Sústredene pozeral a muselo sa mu veľmi páčiť lebo sústavne ťapkal s rúčkami a vykrikoval: "to bolo dobrééé!". Ešte raz ďakujem, že si spomenula na mňa a "urobila" nám krásny nedeľný podvečer.
    Renáta Feketeová z Košíc

     

     

    • Od: Terézia Kubániová, Komu: Urban Vladimír

    Zaslané: Utorok, Apríl 12, 2011 9:49
    Predmet: poďakovanie

    Milí priatelia!
    Dovoľte mi, aby som Vám touto cestou poďakovala nielen za seba, ale aj za iných divákov, resp. mojich známych, ktorí sme sa zúčastnili v nedeľu dňa 10. apríla na premiére Vášho prekrásneho folklórneho vystúpenia pod názvom "Nie je tanec, ako tanec."
    Vaše vystúpenia v Štátnom divadle navštevujem pravidelne už od ich počiatkov a zakaždým sú krásne a neopakovateľné. Tak to bolo aj v nedeľu. Boli Ste všetci perfektní, na čom majú zásluhu všetci účinkujúci, myslím tým - tanečníci, speváčky, muzikanti, ale aj celé vedenie súboru na čele s pánom V. Urbanom. Na Vašich vystúpeniach sa mi s porovnaniami s inými folklórnymi súbormi páči Vaša originalita, prirodzenosť, a aj to, že sa snažíte čo najviac priblížiť danému regiónu svojimi spevmi, tancami a hudbou, za čo Vám patrí veľké poďakovanie. Tak to bolo aj v nedeľu, keď Ste nás zaviedli do rôznych regiónov nášho východu a ja som si v duchu vedela predstaviť či už pána Gregu s manželkou, alebo tanečníkov z Olcnavy, alebo Margecian, alebo zo Zámutova, pretože folklóru a zbieraniu ľudových piesní, zvykov, obyčajov sa venujem viac ako štyridsať rokov.
    Ešte ráz Vám všetkým vyslovujem veľké a úprimné poďakovanie, nielen za seba, ale za všetkých spokojných a vďačných divákov v sále štátneho divadla. V Košiciach. Mladým tanečníkom želám hlavne ešte veľa zdravia, entuziazmu, trpezlivosti pri nácvikoch, lebo bez Vašej námahy by ozaj nebolo toľkej krásy!
    S pozdravom všetkého dobrého a na najbližšie vystúpenie sa teší Vaša vďačná diváčka
    Terézia Kubániová, učiteľka ZUŠ

     

     

    • Od: Kovácsová Jana, Komu: Urban Vladimír

    Zaslané: Pondelok , Apríl 11, 2011 11:51
    Predmet: poďakovanie

    Od včera večera na Vás myslím a chcem sa úprimne a zo srdca poďakovať za možnosť zhliadnuť Váš program.
    Fakt ste boli skvelí, takýto typ predstavení sa raz zapíše do dejín nie ako Urbanova škola ale ako Urbanova univerzita.
    Blahoželám aj všetkým členom Tvojho súboru.
    PhDr. Jana Kovácsová
    Odbor kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja

     

     

    • Železiar to roztočí v Južnej Kórei

    Členovia súboru Železiar mieria do Južnej Kórey. Už o mesiac tam predvedú svoje folklórne majstrovstvo a o víťazstvo sa „pobijú" s kolektívmi z ďalších 28 krajín sveta.

    KOŠICE. Brazília, Ghana, Indonézia, Polynézia či Kazachstan budú mať tiež svoje zastúpenie na medzinárodnej folklórnej súťaži v juhokórejskom meste Cheonan. Na podujatí s názvom Cheonan World festival 2011 predvedú naši folkloristi súťažné bloky vyskladané z tancov Abova a Zemplína.

    „Už trénujeme, pomaly sa začíname chystať intenzívne. Súťaže tam budú dokopy tri, tak uvidíme, ako sa nám bude dariť," naznačil Vladimír Urban zo Železiaru.

    Súbor absolvoval za posledných desať rokov 29 zahraničných prezentácií, z toho dve v Ázii. Tento rok sa pôvodne chystal do Číny, no napokon sa budú jeho členovia od 28. septembra do 3. októbra realizovať v Južnej Kórei, kde si budú „brúsiť zuby" napríklad aj na hlavnú cenu festivalu v hodnote 10-tisíc dolárov.

    utorok 30. 8. 2011 | Andrea Nitkulincová | Korzár

     

     

    • Pekný deň, pani Rendošová.

    Chcem vzdať hlbokú poklonu za  Vaše dnešné vystúpenie v Sp. Belej, Boli ste úžasné (í) :). Vďaka . Už dlho Vás počúvam z youtube a sledujem Vašu internetovú stránku , konečne som Vás mohla vidieť a zažiť naživo. Je úžasné , že obetujete toľko svojho voľného času folklóru a "dedičstvu našich otcov". No toľké rozvášnené obecenstvá, ktoré dokážete dostať do "varu" ,  Vám iste za to stoja :). Toľko radosti , čo vnesiete, sa nedá ani odmerať ani zaplatiť :). 
    Zaspievala som si s Vami a prišla som taká "rozkokošená" domov, že som  tie Vaše piesne (nahraté samozrejme na mobil) ešte  spievala i s mojimi najbližšími na rodinnej oslave :).
    Všetko dobré a veľa síl a elánu i úspechov a radosti do ďalších rokov :).
    Mnohaja lit, blahaja lit, ako by zaspievali naši bratia v Kristu - gréckokatolíci :)
    S úctou
    Ing. Bernadetta   Petrová

     

     

    • Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia

    keď sme si vymysleli koncert 20 z 200, mali sme veľké obavy, či sa vôbec dá zladiť termín, v ktorom by sa stretlo na javisku toľko výnimočných interpretov, ktorých termínovníky sú určite plné.  Potom sme sa báli (áno - báli, to je správne slovo), či zvládneme organizáciu, logistiku, prípravu a realizáciu koncertu tak, aby bol hodný interpretov a aby bol hodný poslucháčov nášho rádia. Každý z Vás svojím nezameniteľným dielom na javisku, pri zvukovej realizácii, réžii, produkcii, redakcii, prispel k tomu, že naše obavy sa rozptýlili. 31. mája od 18,00 do 20,00 sme spolu prežívali sviatok umenia a vrúcnosti. Podľa reakcií návštevníkov koncertu a poslucháčov môžem s istotou povedať, že ho prežívali rovnako.
    Všetkým Vám úprimne a veľmi ĎAKUJEM.
    Eva Reiselová
    riaditeľka Rádia Regina

    • Milý Železiar, na Folklórne slávnosti pod Poľanou 2011, vďaka Vám, tak skoro nezabudneme. Boli ste jedineční. Z celého srdca ďakujeme.

    Vaši oddaní a verní Rybovičovci.

     

     

    • „Dovoľte mi osobne Vám poďakovať za nádherný umelecký zážitok, ktorý som mala z Vášho vystúpenia. Najväčší obdiv patri zanieteniu Vás a Vašich zverencov, ktorí pri tak náročnom fyzickom výkone mali na tvárach vždy nádherný úsmev a z ich sŕdc vyžaroval silný optimizmus a zápal...

    Človek im skoro naozaj uveril, že to čo práve robia je tá najväčšia zábava a vôbec to nevyžaduje obrovské fyzické nasadenie a sústredenie.
    A to bolo pre mňa fascinujúce. Bolo cítiť, že to čo robia, robia naozaj z hĺbky srdca a s veľkou láskou. ĎAKUJEM!!!

    S prianím všetkého dobrého, hlavne veľa zdravia, elánu a inšpirácie."
    Ing. Andrea Geregová 

     

     

    • „Spievanky z Folklórneho súboru Železiar poznám a pozorujem už niekoľko rokov vždy pripravené po technickej, štýlovej, výrazovej i výtvarnej stránke s precízne vybraným piesňovým materiálom. 

    Ich najväčšia sila však spočíva v tom, že je to skupina žien, ktoré si rozumejú nielen po speváckej stránke, ale sú navzájom prepojené silnými priateľskými väzbami. A to ja pokladám pri kolektívnej práci za najdôležitejšie. 
    Nemenej dôležitý faktor ich úspešnosti je aj to, že sú to prevažne „staršie" speváčky a o speváčke platí to isté čo o víne. Čím je víno staršie tým je kvalitnejšie a zrelšie...
    Prajem ešte veľa spoločne prespievaných rokov."
    Andrea Jágerová, 
    metodička POS Zvolen,
    vedúca ženskej spev.skupiny FS Marína

     

     

    • „Čo je to Železiar? Pre bežného človeka zopár mládencov a dievčeniec v kroji, ktorí si zahopsajú na javisku, zatlieska sa im - a život ide ďalej. Pre tých, ktorí sa o folklórne súbory zaujímajú trochu viac, Železiar predstavuje čosi, čo sa snaží v rámci amatérskych podmienok ponúkať výkony porovnateľné s profesionálnymi telesami. No a pre samotných členov Železiaru je súbor skôr životný štýl. Z pohľadu tanečníkov Železiar - to sú tri večerné skúšky za týždeň, prípravy na vystúpenia, a obdiv a potlesk ako často jediná odmena za všetku tú námahu. Tak to bolo azda pri založení súboru, a tak je to i teraz. No a súbor pod vedením Vlada Urbana je príkladom toho, že poctivá práca stojí za to.

    Z pohľadu muzikantov účinkovanie v súbore si vyžaduje hrať sprievodnú hudbu pre tanec a spev. V Železiari som prišiel na to, že hrať tanečníkom súborový repertoár nie je cieľ muzikanta, skôr je to odrazový mostík k hlbšiemu spoznávaniu tradícií. Aby krásu tradičnej ľudovej hudby v jej rôznorodosti mohli vychutnávať diváci, poslucháči i napríklad anonymní tanečníci v tanečných domoch.
    Železiar je teda zvláštna konštelácia jednotlivcov, ich filozofií a aktivít, ktoré sa vzájomne prelínajú, aby nakoniec priniesli uspokojenie tak divákovi ako aj im samotným.
    Prajem Železiaru do ďalšej budúcnosti, aby preň boli vždy zabezpečené podmienky pre ďalšiu tvorivú prácu. Ak sa splní toto, bude z hľadiska znieť ešte mnoho rokov neutíchajúci potlesk obecenstva, ktoré potvrdí, že naša ľudová kultúra je naozaj jedinečná a neopakovateľná."
    Milan Rendoš,
    Slovenský rozhlas Košice,
    umelecký vedúci ľudovej hudby Železiar

     

     

    • „Tak ako v každom inom súbore aj vo folklórnom súbore ŽELEŽIAR, ktorý si v týchto dňoch pripomína 45.výročie svojho založenia, úspech neprichádza len tak ľahko.

    Je to nespočetné množstvo hodín sústredenia a námahy vynaloženej pri nácvikoch, s cieľom nadobudnúť potrebnú technickú a umelecko-interpretačnú úroveň a to vo všetkých zložkách súboru.
    Dobrú prácu môže vykonávať len ten, kto ju má rád a celý sa jej oddáva. Za takého možno nesporne považovať inžiniera Vlada Urbana, ktorý od roku 1987 zastáva miesto umeleckého vedúceho a choreografa folklórneho súboru Železiar. Pod jeho vedením súbor dozrel do kategórie špičkových folklórnych súborov na Slovensku. Vo svojich programových blokoch citlivo a vyvážene, podľa zvolenej tematiky uplatňuje miestne tance, piesne, zvyky a obyčaje. To všetko sa uskutočňuje formou priamej záväznosti na doposiaľ žijúcich nositeľov ľudového umenia, prípadne zachovaných dokumentov alebo rozprávania pamätníkov. Svoju výskumnú prácu v teréne si po spracovaní folklórneho materiálu spätnou väzbou overuje na vystúpeniach.
    „Zdalo by sa, že Vlado Urban ako choreograf obdivuje iba tance. Nie. Obdivuje a s úctou pristupuje aj k piesňam, hudbe, krojom a zvykom. Iba tak možno vytvoriť na javisku pre divákov symfóniu krásy. Len tak možno pútať a nadchnúť srdcia divákov.
    Nuž, nech sa všetci členovia jubilujúceho folklórneho súboru Železiar pod vedením Vlada Urbana aj naďalej nakláňajú k tomu pestrému a voňajúcemu kvetu folklóru, aby z neho čo najdlhšie nasávali inšpiráciu a nové umelecké zážitky.
    František Slavkovský, Košice,
    hudobný skladateľ a upravovateľ

     

     

    • „V prvom rade ďakujeme, že myslíte na nás tu, v Maďarsku, ako na folkloristov a súčasne priateľov Vášho súboru. Keď vyslovíme meno Železiar, dozaista každý folklorista, tanečník a milovník slovenského folklóru v Budapešti, a nielen v hlavnom meste, s veľkým nadšením myslieva na Vašu prácu. 

    Keď sa nám náhodou podarí zavolať Vaše teleso na vystúpenie, tak bude zas preplnená sála. Veď stačí len toľko povedať : Do nášho mesta príde FS Železiar z Košíc ! Viac ani netreba. Na príslušný deň si každý odloží svoju prácu, odhodí starosti a príde si pozrieť Váš program, a to nie iba z Budapešti, ale autobusmi privezú priaznivcov Železiaru a slovenského folklóru i zo širokého okolia. Vopred vieme, že diváci sa budú kochať Vašimi výkonmi, počas vystúpenia zažijú pekný umelecký zážitok a na celý ten večer budú mať ešte dlho tie najkrajšie spomienky."
    Monika Selényiová,
    vedúca FS Lipa Budapešť,
    Maďarská republika

     

     

    • „Rovnako rád mám všetky činorodé folklórne kolektívy, lebo ich prínos k uchovávaniu dedičstva je veľmi významný. Ale, keby ste sa ma opýtali: "Ktorý z nich by si podporil ?", na poprednom mieste by bol určite Železiar, pretože pracuje systematicky, cieľavedomo a úspešne. Hlavne však preto, lebo skvele reprezentuje nás - východniarov. Zaslúži si úctu i poďakovanie za to, že dlhé roky po sebe udržiava svoj vysoký umelecký aj spoločenský štandard.

    A, tak mu želám ešte veľa úspešných rokov."
    Ladislav Bačinský, Košice,
    choreograf, folklorista

     

     

    • „Milí Železiarci, do ďalších rokov Vám prajeme veľa umeleckých úspechov, krásne piesne, nové tance a najmä veľa chuti, trpezlivosti a oddanosti vo Vašej ušľachtilej činnosti, aby ste ešte dlho šírili dobré meno súboru a divákom prinášali radosť a krásu ľudového umenia."

    Štefan Kocák a členovia FS Vranovčan,
    Vranov nad Topľou

     

     

    • Ak sa povie Železiar,

    vyjaví sa mi osoba Vlada Urbana. Keď sa povie Vlado Urban, vybavuje sa mi jeho choreografia, s ktorou súbor Stavbár zo Žiliny vystupoval vo Východnej niekedy v 60-tych rokoch. Zaujal a prekvapil dovtedy nie obvyklým choreografickým prístupom a pozoruhodne humorne realizovaným námetom, s množstvom vtipných situácií, výborne a presvedčivo interpretovanými. V ďalších rokoch som nesledoval Urbanovu tvorbu sústavne. Ale vždy keď som s nejakým časovým odstupom zhliadol jeho diela, moje prvé dojmy sa každý raz potvrdzovali a umocňovali. Vlado akoby sa vo svojej koncepcii choreografickej tvorby ani nevyvíjal. On bol od začiatku a je podnes výnimočný. V súbore Železiar uplatnil všetko čo ako tvorca môže realizovať. Nie len ako choreograf, ale aj ako vynikajúci znalec folklórnych zdrojov pre potreby inscenovania, ako dramaturg, režisér, ale určite aj v činnostiach, ktoré nie sú na scéne viditeľné ale pre konečný výsledok - inscenáciu bezpodmienečne nutné, pedagogické a organizačné činnosti.

    Keď ako divák sledujem program Železiaru, pokúšam sa dešifrovať, čo tvorí ten výnimočný umelecký zážitok. Vynikajúca dramaturgia programu - jej prvotným základom je dokonalé poznanie veľkej šírky zdrojového tanečného, hudobného folklóru i iných zložiek tradičnej ľudovej kultúry. Každé programové číslo je prekvapivé, presvedčivé či ako číslo niektorej zo zložiek súboru, každá je perfektným umeleckých telesom, alebo ako kompozícia s účasťou všetkých zložiek. 
    Urbanove choreografie považujem za možné východisko zo súčasného, už dlho pretrvávajúceho stavu stagnujúcej choreografickej tvorby vo folklórnych súboroch na Slovensku. Stagnácia spočíva najmä vo dvoch zložkách - v choreografickej práci v priestore scény a v ta nečnej interpretácii. Je to vývojový stupeň, kam sa
    choreografická tvorba za desaťročia dostala, ale v rámci doterajších choreografických prístupoch sa už vyčerpala. Bez nároku na vyčerpávajúce charakterizovanie či nedajbože znevažovanie podľa môjho názoru spočíva v prevažujúcom formálnom premiestňovaní geometrických útvarov po priestore a v „spartakiádnom" 
    jednotnom tanečnom divácky efekt sledujúcom pohybe tanečníkov vytvorenom choreografom. Výnimky sú zriedkavé. V. Urban má východiská z týchto stereotypov - pohyb tanečníkov po priestore je logický, funkčný, akoby samozrejmý. Vychádza z poznania nielen tanečných motívov, ale uvedomenia si skutočných situácií a zvyklostí pri niekdajších tanečných príležitostiach. Podmienkou je aby tanečníci skutočne tancovali - umne využíva, že dobre poznajú, ovládajú tance v ich pôvodných podobách, presvedčivo ich interpretujú, v niektorých pasážach improvizujú. Vyzerá to tak. V pravej chvíli alebo postupne sa niektorí, či všetci v pohybe zjednotia. Výsledný účinok je veľmi pôsobivý.

    Príležitostí spolupracovať s Vladom Urbanom a FS Železiar na programoch folklórnych podujatí som žiaľ nemal veľa. Ale som rád, že som ich mal možnosť poznať aj pri takejto práci - zodpovednosť, spoľahlivosť, precíznosť a nápaditosť. Takého poznám môjho vzácneho priateľa Vlada Urbana i jeho súbor Železiar.
    Ing.Jozef Lehocký
    choreograf, folklorista 
    Trenčín

     

     

    • „Sledovať 45 ročnú umeleckú prácu FS Železiar bolo pre mňa veľkým potešením.

    Toto umelecké teleso za toto obdobie prešlo mnohými etapami tvorivého poňatia spracovania folklórnych tradícií. Éra p. Širáka, brato Meszárošovcov, J. Bakšaja tak isto pre súbor znamenala veľký prínos. Pracovať a hlavne tvoriť pri takej muzike ako boli Bundovci nebolo na škodu. V tomto období to bola špička v slovenskom folklóre. A nielen muzika ale aj vynikajúca mužská spevácka skupina, ktorá ešte doteraz zanechala veľký umelecký vplyv.

    Tu však musíme priznať, že veľký obrat nastal príchodom skúseného choreografa Ing. Vlada Urbana. Mal za sebou už v tomto období veľmi úspešné tvorivé obdobie v súbore Stavbár v Žiline. Jeho príchodom do FS Železiar nastalo prelomové obdobie čo sa týka prístupu a spracovania tradičnej ľudovej kultúry. Len keď sa pozastavím, za posledných päť rokov bolo v tomto kolektívne umelecky stvárnených päť celovečerných programov. Spomeniem pre mňa tie najzaujímavejšie, ktoré zanechali veľký umelecký zážitok. Boli to programy " Rusnacká maňira" a "Muž a žena v tanci" ale nepochybne zaujímavé boli i ostatné programi. Vlado vie dôsledne pristúpiť k vyústeniu autentických motívov, má cit pre priestorové cítenie, využitie charakteru jednotlivých oblastí. Jednoducho povedané, vie z každého tanca urobiť umelecké dielo, čo mu môže závidieť mnoho choreografov na Slovensku. Len tak ďalej Železiar!!!"
    Milan Hvižďák,
    umelecký vedúci a choreograf
    FS Zemplín Michalovce

     

     

    • „Milí Železiari,

    je mnoho príležitostí, pri ktorých sa ľudia pristavia a uvedomia si, že veci, udalosti a duchovné vedomie môžu napredovať len vtedy, ak za nimi stoja konkrétni ľudia a najmä ich konkrétne činy, lebo život, ako hovorí básnik, je starší ako krása, ktorá zlietla skôr, ako sa krása zrodila na zemi. Život totiž spieva a usmieva sa na každý Boží deň, život je hlboký, vysoký i vzdialený, hoci sme mu často blízko. Keď život cez človeka prehovorí, prichádzajú úsmevy na tvár i slzy šťastia do očí, ľahké mrazenie v chrbte a vtedy v očarení, plní obdivu vzdávame životu úctu a vďaku.

    Rovnakú úctu, obdiv i vďaku chcem preto vysloviť osobne všetkým tvorcom i všetkým členom Železiara za 45 ročné hľadanie a nachádzanie vznešených podôb kultúry predkov, za Vaše mimoriadne zanietenie a obetavosť mnohých rokov a generácií, za Vaše poctivé postoje k vzácnemu bohatstvu národa, ktoré sa Vašou zásluhou pretavilo a pretavuje aj dnes do nádherných obrazov patriacich k životu človeka.
    V mene národnej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej i za seba osobne za všetky tie spoločné roky Vám chcem z hĺbky srdca poďakovať za poctivú a precíznu ľudskú robotu „na roli národa dedičnej". Prijmite moju úctu pre tento Váš jubilejný čas i pre všetky nadchádzajúce dni a roky, v ktorých budete napĺňať Vaše poslanie, tvorivo rozvíjať vzácne hodnoty kultúry predkov a prinášať ľuďom radosť.

    Prajem Vám, milí Železiari, do tretice aj za mojich súboristov z ľupčianskeho Partizánu, aby sa Vám darilo, aby si Vás ľudia vážili, aby svetlo Vašej tvorivosti žiarilo a aby ste mali vo Vašom ďalšom spoločnom žití úspech a šťastie, lebo ako hovorí básnik Chálil Džibran:
    *ten, kto otesáva mramor a nachádza podobu svojho ducha,
    je vznešenejší od iných aj preto, lebo vytvára 
    svojou láskou a svojím žitím tú najvzácnejšiu podobu človeka.*
    S úctou k Vášmu jubileu."
    Igor Kovačovič,
    podpredseda Matice slovenskej,
    umelecký vedúci a choreograf
    FS Partizán Sl.Ľupča

     

     

    • Witaj Zelezair,

    Widziałem Was na festiwalu w Zakopanem. Gratulacje, świetne występy jak zawsze. Wedlug mnie to Wy byliscie najlepsi!!! Muzyka, taniec, i spiew idealne. Gratulacje!!!
    Paweł Gacek
    Polska

     

     

    • Bolo to 16.5.2009 a program mal výstižný názov "Čo bolo, bolo...".

    A kde to bolo? No predsa v Košiciach , v mekke východniarskeho folklóru, kde si môžete vybrať aký región chcete či Abov, Zemplín, Šariš, Spiš, Goral, rusínska oblasť, no proste všehochuť, čo je možné zhliadnuť a nájsť v našom prekrásnom východniarskom regióne. Zdá sa Vám tento úvod veľmi lokál patriotický? Nech je! Ja osobne som veľmi hrdý na rozmanitosť nášho regiónu, na dedičstvo našich predkov, ktorí často krát v pote krvi pri svojej práci mysleli aj na zábavu, na rozptýlenie, na krásu krajiny, na vzťahy medzi sebou, na lásku, jednoducho na všetko čo k životu patrí a tieto hodnoty nám zanechali.

    Toto prenádherné dedičstvo nám predstavil aj náš jubilant folklórny súbor Železiar. 45 rokov v živote človeka je necelé polstoročie, ale v živote súboru sú to stovky ľudí, ktorí sa nesporne zaslúžili o rozvoj a umelecký rast tohto kolektívu. Spočíva za tým kusisko driny, poctivej práce, umeleckých nápadov a v neposlednej rade mnoho odriekania. A množstvo týchto ľudí, ktorí prispeli väčšou či menšou mierou k rozvoju tohto umeleckého telesa sa stretlo dňa 16. mája roku 2009 v historickej budove Štátneho divadla v Košiciach.

    Táto majestátna historická budova už pri pohľade na svoju architektúru v pešej zóne košického centra histórie dáva najavo, že v jej vnútri je možné predviesť len to najkrajšie a najhodnotnejšie z oblasti kultúry. Množstvo divákov vchádza do tohto stánku kultúry a umenia. Medzi divákmi zhliadam tváre známe i menej známe. Sú to hostia, bývalí tanečníci, priatelia a obdivovatelia tohto skvelého folklórneho súboru.

    Opona je zatiahnutá, ťažký bordový zamat prikrývky javiska zakrýva dianie, ktoré celé divácke osadenstvo očakáva. Pred oponu vystupujú osoby, ktoré sa asi najviac zaslúžili o toto výročie, o to, že vôbec je čo oslavovať. Páni Zdenko Trebuľa, župan Košického VÚC, Štefan Mráz, bývalý tanečník a podporovateľ nielen Železiaru, ale aj košického folklóru a dokonca aj slovenského. Tretím mužom činu je osoba hádam najpovolanejšia, čo sa folklóru týka, pán Vladimír Urban. Úvodné slová, odovzdanie ocenení, pozdravenie hostí a opona sa otvára.

    Na javisku tanečníci odetí do Abovských krojov čakajú na úvodné tóny hudby. Odštartované. Ako na atletických pretekoch od začiatku v tempe. Košický verbunk v rôznych obmenách, v rôznych variáciách a hlavne v divokom tempe, ktoré nenechávalo divákov vlažnými, ktorí pokyvkávajúc hlavami a podupujúc nohami zdieľali rytmus a tempo tanečníkov. Vychutnávam si umenie tanečníkov, v tom prichádzajú na javisko dievčence ako spanilé víly, odeté jednoducho do bileho, tancujú vo víre karičiek ako kedysi naše babky a prababky tieto tance v hravej forme tancovali na lúkach pri svojich bezstarostných hrách. Neutíchajúce tempo. Tance do šafľika a Rezgeľ dopĺňajú spektrum rozmanitosti Abova.

    Ani sme sa nenazdali a prechádzame skokom do Šariša. Tance "Schádzaná polka", "Z Giraltoviec do mlina", "Mojše", "Kurikrik z s valcerom" , "Čerjana" a "Polka" - stačí Vám, milí moji čitatelia, tento výčet tancov zo Šariša? Tempo, striedanie tanečných párov, krásna hudba a nadšenie tanečníkov nás divákov privádzalo do nechápavosti, kde sa toľko energie nabralo na javisku.

    Konečne prišlo trochu oddychu z divokého tempa. Pozeráme sa na časť "Divadielko". Prichádzajú dievčatá hovoreným slovom v žartovnom tóne, v prirodzených pohyboch, ako to v pouličných divadlách kedysi naozaj bolo. Mnohí bývalí tanečníci si pri tomto predvedení nevdojak spomenuli, ako to pre nich naozaj bolo. Tanečnícke začiatky, zdokonaľovanie tanečnej techniky, učenie tancov, prakticky celosúborový život sme prebehli v priebehu niekoľkých minút. Nasleduje tanečná koláž pod názvom "Tancovačka, abo ošemnac tanci z vichodu", názov hovorí sám za seba. Tempo, rozmanitosť, farebná pestrosť krojov a beh za poznaním tancov z celého východného Slovenska. Raslavické tance, tance z Abova, Spišské tance, Goralské a rusnácke tance, Čapáše a čardáše zo Zemplína. Tento výpočet tancov idúcich za sebou dáva len tušiť, aký to bol obraz, mozaika pospletaná z rôznych tancov. Bol to nápor na diváka, ktorý v niekoľkých minútach sa ocitol raz tu na severe, onedlho na východe a hopom na juh východného Slovenska. Možno z toho prekvapenia sme zabudli účinkujúcich odmeniť zaslúženým potleskom.

    Po tomto maratóne naším krajom trochu uvoľnenia v podobe drumble inštrumentalistov Ľuba a Milana. Do ich hry opäť nastupujú tanečníci s tancami Dancire a Vidumníci . Zasa sme v tempe a spolu s účinkujúcimi v rytme tancov, čapášov, točenia. Prichádzajú dievčatá, oblečené ako staré baby s vtipnými rečňovačkami, ktoré boli aj akoby moderovanie pri predchádzajúcich tancoch, a prezrádzali nám, čo sa bude diať v najbližších chvíľach. Teraz postupne vychádzajú na javisko, ako pripité staré baby, spevom, tancom a hovoreným slovom predvádzajú tanec "Starobabské divadlo". Žartovný tanec či scénka, alebo lepšie povedané divadielko vyludzuje u divákov spontánny smiech a veselosť. Potlesk. Výkriky z hľadiska. Koniec prvej časti programu.

    Prehodnocujem v myšlienkach, čo už bolo, no vychádza mi jednoznačne názov programu „Čo bolo, bolo...". V druhej časti čítam v programe, že sa ucestujeme folklórnym svetom ešte viac. Prebehneme Chorvátsko, Medzibodrožie, Kalotaszeg , niekoľko rómskych osád, aby sme zakotvili na juhu Zemplína v Lastomíre.

    Ako bonus tohto programu uviedlo Štátne divadlo v Košiciach, lepšie povedané balet košického divadla, baletný úryvok z diela Gizele. Krehké baletky upokojili nás divákov od folklóru lyrikou a jemnosťou pohybov. No však po ukončení tohto peknučkého baletného čísla očakávame folklór. Takže, pripraviť sa, pozor, štart: Cigánske spevy a dievčenské tance uviedli druhú časť programu. Kto už počul spievať ženskú spevácku skupinu súboru Železiar, iste má predstavu o tom, čo sa odohrávalo na javisku. Chorvátskym tancom sme sa preniesli na jadranské pobrežie, rozkazovačom počas tohto tanca bol originálny Chorvát, tak ako originálny bol tanec v podaní tanečníkov Železiaru. Medzibodrožie a tanec z tejto oblasti nám predstavili kultúru tohto Slovensko - Maďarského územia . Poďme zase trochu na juh, no trochu, tak trochu ďalej do Kalotaszegu a tanec z tejto rázovitej oblasti tanečníci si zatančili s takou chuťou, ako keby boli rodáci z tohto kraja. Skoro rozdupali javisko v tempe typickom pre maďarské tance. Gradácia tanca nenechala nikoho chladným v hľadisku. Potlesk a očakávanie nasledujúceho čísla. Ticho v hľadisku i na scéne, prichádzajú dve divy spevu - Katka a Bursi. Začali spievať baladu z dedinky Poproč za citlivého podfarbovania cimbálu. V hľadisku bolo pomerne teplo, ale pri počúvaní tejto nádhernej balady zimomriavky každému poslucháčovi behali po celom tele. Počúvanie tohto čísla donútilo diváka rozmýšľať nielen o texte balady, ale aj o ľudských osudoch, o žití, o vzťahoch človeka k človeku. Spevy sa preniesli do Vyšného Klatova a spevácka skupina len podčiarkla svoje kvality a umenie.

    Sme v Lastomíre, Zemplín a jeho tance dávajú tušiť, že sa blížime k záveru programu, k jeho vyvrcholeniu. Tempo už od začiatku bolo neskutočné, tancujúce páry sa prelínali vo svojich kreáciách, zrazu roztočili koleso, opäť rozpad, divák niekedy nestíhal sledovať dianie na javisku, na ktorom sa hmýrilo farbami krojov, krokovými frázami tanečníkov, muzika bežala ako dobre namastený stroj, do tejto podmanivej muziky zaspievali speváčky, jednoducho tanečné divadlo v divadle. Až mi prišlo ľúto, že ja vo svojom veku tieto prvky a tempo už nezvládnem. Diváci v hľadisku boli vo vytržení. Záverečná póza, klaňačka, búrlivý potlesk, výkriky v hľadisku, opakovačka, opäť potlesk, ešte opakovačka a stály potlesk. Tak bolo na tomto slávnostnom programe Železiar.

    Železiar ukončil svoje predstavenie, ukončil 45. výročie, neukončil však svoju prácu v oblasti folklóru. Ja prajem tomuto nadšenému kolektívu, aby dlho pôsobil na folklórnej scéne, aby pán Urban vychoval ešte mnoho kvalitných tanečníkov a hlavne milovníkov folklóru, ktorí budú pokračovatelia jeho práce a pokračovatelia v šírení tradičnej ľudovej kultúry.

    Vychádzame z prekrásnej budovy Štátneho divadla plní dojmov a zážitkov, vonku počuť hukot fontány a vravu divákov, ktorí si vymieňajú svoje názory na práve zhliadnutý program "Čo bolo, bolo..". A ja si vravím, škoda že už len bolo.
    Všetko dobré praje Váš Imi z Omladiny

     

     

    • Vážený pán Urban.

    Ešte stále v nás doznievajú tóny z Vášho úžasného vystúpenia. Mnohí moji kolegovia a žiaci prišli za mnou s tým, že to bolo nádherné a verte v očiach sa mi objavili slzy. Vaša práca má zmysel aj keby oslovila len jedného mladého človeka a Vy ste oslovili nás všetkých. Aj keď osobne ani menovite nepoznám dnešných účinkujúcich prosím, ešte raz im vyjadrite za nás veľkú vďaku s prianím všetkého dobrého vo Vašej práci a hlavne Božieho požehnania každému Vášmu snaženiu!

    Mgr. Marek Marjov,
    umelecký vedúci a choreograf
    Pedagóg Spojenej školy Kollárová 17, Sečovce

     

     

    • Každi narodzeňe čľoveka to šveto, nad zrod vichodňara vekši šveto ňeto, bo z dzecka rovno parobok še staňe a uš sebe špiva či tancuje na valaľe... naj ci špiva, tancuje a hraje šerdečko od samoho ščesca. Darunok osobne.

    Hnojňaňe z Michaloviec, 3.12.2016

     

     


     Milý náš  Vladko !
    „Dobro nie je dar, ale akt vôle človeka vyjadrujúci jeho vnútornú silu, obetavosť, pracovitosť a ľudskosť“. V týchto slovách je zhutnená múdrosť a pravda a tieto slová sa výsostne vzťahujú na Teba a Tvoj doterajší život so všetkými, ktorí Ťa spoznali a s Tebou žili. Dobro a láskavosť boli vždy s Tebou  v každom čase Tvojho žitia, lebo Ťa v ňom  viedla  od Tvojho príchodu na tento sveta  láska k svojim rodičom a najbližším, láska  k Tvojmu rodisku, ale aj  láska k Tvojim pesničkám a tancom, ktoré si si vo svojom živote  zamiloval. Zdieľali sme ich s Tebou po mnohé roky a preto  dnes pri Tvojom životnom  jubileu si  môžeme na každú spoločnú chvíľu zaspomínať v dobrom. Preto si môžeme v tomto čase  každú  chvíľu spoločného žitia symbolicky „ premietnuť“, s úctou sa týmto chvíľam pokloniť a poďakovať sa za vzácne momenty jedinečnosti, ktoré sme  spolu prežili.

     Pred rokmi sme sa stretli a začalo sa  naše spoločné putovanie  po tom našom slovenskom svete. Z toho čo sme spolu za roky  zažili vieme, že sme sa museli stretnúť a nachádzať v sebe to, čo nás spájalo a v nás sa  zakorenilo. Preto mnohé chvíle, na ktoré sa dobre spomína,  boli pre nás  poeticky povedané ako :
    Slnečné rána vykúpané v rose,
    dni, v ktorých sme cítili každú vôňu, každý hlas, každé slovo
    a hľadali tie najvhodnejšie  a najkrajšie kvety v našej spoločnej záhrade,
    aby sme ich vyšľachtili a zvelebili pre naše žitie pospolu.
    Keďže tie naše slnečné rána trvajú aj v tomto čase,                                          
    kráčajme aj ďalej tou našou cestou a napĺňajme ju najlepšie ako vieme
    a podeľme sa s ľuďmi o všetko.

                 V tom  našom spoločnom žití sa  nedá zabudnúť  najmä na prvé chvíle nášho stretnutia, na chvíle  vzájomného spoznávania sa, na chvíle  plné krás pri tvorbe programov súboru Stavbár a potom Železiar  i na chvíle strávené na javiskách vo Východnej, v Detve, na Myjave, v Dubnici,  v Košiciach, ale  aj v mnohých mestách a dedinách Zemplína, Abova, Spiša a Šariša. Rovnako   boli nezabudnuteľné  stretnutia, keď  sme sa vybrali za Železiarom na ich vystúpenia do  Heľpy, Hrušova, Očovej,  Martina, Terchovej, a do ďalších „ štácií“  na Slovensku. Tie stretnutia  doma boli  ľudsky čarovné, jedinečné   a naplnené Tvojou  človečinou. Boli to nádherné chvíle na ktoré sa oplatí spomínať, lebo pri nich Ťa Vladko náš vidíme v plnej sile tanečníckej i choreografickej podnes.  Odovzdával si sa nám celým svojim bytím, svojimi neopakovateľnými  ciframi,  svojsky vytvorenými choreografiami  na vysokej autorskej i interpretačnej úrovni  tanečníkov, muzikantov, speváčok, ale aj   svojou obetavosťou a svojou láskavosťou naplno. Vedel si  vysloviť  vzácne myšlienky, veľmi otvorene a priamo  hovoriť o ich zmysle  a vedel si ich  v každom spoločne prežitom čase pretaviť aj do vlastnej tvorivej  umeleckej i náročnej organizátorskej roboty. Preto bolo medzi nami vždy dobre a vo výsledkoch vždy veľa radosti  a šťastia aj  pre iných  a za to sme  Ti nesmierne vďační. Veľkú úctu dávame aj Tvojej Tonke  za to, že  počas žitia  Ti  bola najväčšou oporou vo všetkom čo si konal a vykonal  pre nás  všetkých.

     Prijmi milý náš  Vladko,
    v  čase Tvojich vzácnych narodenín hlbokú poklonu  nás všetkých i naše poďakovanie za každý spoločne prežitý deň, v ktorom si  s nami všetkými napĺňal svoju lásku k duchovnej kultúre predkov.  S úctou k nášmu  priateľstvu, ktoré trvá po dnešný čas  prijmi v tom Tvojom jubilejnom  dni, ale aj pre všetky nadchádzajúce dni, v ktorých si želáme, aby  si bol ešte dlho s nami všetkými  blahoželanie len toho najkrajšieho a najlepšieho v Tvojom živote : 
    Nech je to zdravie i šťastie
    a  všetko dobré a krásne čo Ťa obklopuje.
     Nech Tvoje dni sú slnečné, nech Ti dá Pán ešte veľa sily kráčať 
    životom a veriť vo všetko to, čo máš nesmierne rád
    i vo  všetkých , ktorí Ťa majú radi.

    Igor K o v a č o v i č s rodinou 
    a dobrými kamarátmi všetkých generácií súboru Partizán
    Váženému pánovi
    Ing. Vladimírovi URBANOVI
    v Banskej Bystrici, 29. novembra 2016

     

     

    • Milý Vladko,
      pri príležitosti Tvojho  vzácneho životného jubilea, prijmi odo mňa aj od organizátorov Folklórnych slávností pod Poľanou,  širokého tímu programových tvorcov a početnej folklórnej rodiny čo najsrdečnejší pozdrav a blahoželanie k Tvojmu životnému jubileu a zároveň ospravedlnenie, nakoľko nepredvídané povinnosti mi nedovoľujú zúčastniť sa oslavy Tvojho jubilea.
      Vážime si dlhoročnú spoluprácu a Tvoj prínos pre Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Ďakujeme Ti za všetko,  čím si obdaril naše dni sviatočné i všedné, aj  za vzácne priateľstvo, ktoré nás dlhé roky spája. Poslanie, ktoré sa snažíš celý život s láskou a obetavosťou napĺňať, nech Ti je naďalej záľubou aj tvorivou realizáciou.
      Pripíjame na Tvoje zdravie  a prajeme Ti veľa zdravia, šťastia,  úspechov a radosti z Tvojho krásneho životného diela. 

     S pozdravom a úctou
    Ján Šufliarský a kolektív FSP
    V Detve, 30. novembra 2016 



     


Milí jubilanti,
keď oslavujete toto vaše skvelé a úspešné jubileum, dovoľte mi úprimne Vás pozdraviť.
Na umeleckej práci súboru Železiar si cením predovšetkým to ako vie zdravo načrieť do širokej pokladnice umenia všetkých vrstiev ľudu, ako ho vie tvorivo umocniť a sviežo reprodukovať .
Vždy tu ide o citlivé umelecké spracovanie tej-ktorej predlohy s hlbokým poznaním jej podstaty. Zásluhu na tom má nesporne umelecky vedúci a choreograf Ing. Vladko Urban. V súčinnosti so širokou členskou základňou a všetkými ktorý vytvárajú priaznivé spomienky pre Vašu činnosť.
Milí priatelia, zachovajte si aj naďalej vrelý vzťah k umeniu nášho ľudu, jeho tradíciám, zveľaďujte, umelecky rozvíjate tieto hodnoty, pre potešenie súčasníkov a pestujte ich tak, aby sa dostali do vedomia i ďalších generácií!
Dovoľte mi poblahoželať Vám súčasníkom i pamätníkom súboru k tomuto jubileu, poďakovať za všetko čím ste obohatili a obohacujete našu kultúru.
Želám súboru mnoho ďalších plodných rokov, rokov tvorivej činnosti a umeleckých úspechov.
Váš dlhoročný priaznivec

Jozef Majerčík
tanečník, herec

„Folklórny súbor Železiar. Najväčším pozitívom tohto v súčasnosti jedného z najlepších súborov na Slovensku je interpretačná vyrovnanosť troch samostatných zložiek: tanečnej, hudobnej a speváckej. Toto konkrétne poradie zložiek je náhodné a skutočne sa môže meniť akokoľvek. Proste je potrebné mať tri prvé miesta. Pardón, radšej viac, veď veľmi dôležitá je kvalitná originálna dramaturgia, výborná, nápaditá choreografia - ďalšie prvé miesta, no a samozrejme dôležité je aj meno. Vlado Urban. Jeho bohatá scénická tvorba je často novátorská až experimentálna.
Folklórny súbor Železiar patrí medzi výnimočné folklórne kolektívy na Slovensku. Svoju výnimočnosť potvrdzuje neustálymi úspechmi na súťažiach a folklórnych festivaloch doma i v zahraničí.
Toto je taká oficiálna časť môjho článočku. Neoficiálna: som potešený, že tam kde chodievam (nielen po Slovensku) a pochvália súbor Železiar (stáva sa to často) môžem povedať - je to súbor z Košíc a hneď sa pochválim: ja som tiež z Košíc."

Jozef Burič,
riaditeľ Kabinetu scénického folklorizmu
NOC Bratislava

„Pred nedávnom som v Štátnom divadle v Košiciach pripravoval spolu s Milanom Leščákom program k 60- tinám umeleckého vedúceho a choreografa FS Železiar Vladimíra Urbana a v rámci príspevku do bulletinu som sa tak trochu zamyslel nad jeho tvorbou. Zdá sa mi pri písaní tejto zdravice, že by som sa v mnohom opakoval. Za všetkými úspechmi súboru Železiar stojí predovšetkým jeho osobnosť a to iste uznajú aj osobnosti speváckej, hudobnej či tanečnej zložky, ktorými súbor v posledných rokoch svojej zrejmej dominancie medzi ostatnými súbormi disponoval aj disponuje. Vlado Urban pravdepodobne nakazil svojim novátorským myslením, netradičným spracovaním, perfekcionalizmom aj ostatných tvorcov z radov interpretov suboru. Z ich spolupráce vznikli v poslednom období také unikátne programy ako Gadži Romale - Čhavale či Rusnacka maňira a ďalšie. Každý z programov súboru je zárukou kvality a najmä autorskej originality a vždy je netrpezlivo očakávaný medzi folkloristami.
Svojou tvorbou sa Železiar dlhodobo usadil na pomyselnom vyvýšenom mieste medzi súbormi odkiaľ už dlhšiu dobu hľadí nie povýšene na ostatné slovenské súbory .
Železiar je avantgardou súborového folkloristického hnutia, dominuje nielen kvalitnou choreografickou tvorbou, ale je vzorom pre ostatných aj tvorčou prácou v hudobnej a speváckej zložke najmä zásluhou manželov Milana a Andrey Rendošových.
Železiar je hybnou silou unikátnej viacročnej spolupráce všetkých košických súborov u ktorých nie je prvoradé vzájomné súperenie a negatívna revnivosť, ale hlavne spoločne vykonané, kvalitné javiskové dielo alebo skvelá atmosféra Košických folklórnych dní.
Prajem súboru, aby sa jeho povesť dlho nenaštrbila, aby tvorcovia a interpreti ostali nároční voči sebe a súboru, aby vždy odchádzali zo svojich vystúpení s dlhotrvajúcim potleskom od divákov a s určite im známym úžasným pocitom, že odovzdali to najlepšie zo seba čo mohli a stálo to za to.
To Vám praje, chalanom z hudby, pri ktorej ma vždy mrazí, speváčkam a tanečníkom, ktorých som vždy obdivoval, s úctou k Vašej práci."

Doc. Ján Blaho,
pedagóg VŠMU v Bratislave,
choreograf, folklorista

Ku 45. výročiu

Folklórny súbor Železiar sa pod vedením Vladimíra Urbana vypracoval na avantgardné umelecké teleso. Jasnou dramaturgiou, umeleckou koncepciou jednotlivých programov, majstrovskou choreografiou môže slúžiť za vzor aj profesionálnym umeleckým telesám. Má veľkú zásluhu na objavovaní a kriesení hudobných, tanečných i zvykoslovných folklórnych prejavov a to menovite jednotlivých lokalít východného Slovenska, inscenujúc ich vo veľmi pôsobivej, emocionálne silnej podobe. Systematická a cieľavedomá príprava tanečníkov sa odzrkadľuje vo vynikajúcej interpretácii, ktorú možno pokojne nazvať profesionálnou. Umelecká činnosť tohto telesa podnecujúco vplýva aj na ďalšie folklórne súbory východoslovenského kraja a zdá sa, že nielen východoslovenského.
Vlado Urban vytvoril pre činnosť súboru široké tanečné zázemie mladej a i tej
najmladšej generácie. Je to veľmi dôležité učiť mladých ľudí spoznávať vlastné tradície, ktoré sú základom našej osobitosti a jedinečnosti a ktoré v sebe ukrývajú nesmierne vzácne estetické a etické hodnoty.
FS Železiar prajem do jeho ďalších rokov veľa radosti z jeho umeleckej činnosti, veľa
porozumenia a uznania tých, ktorí ho podporujú, ako i veľa vytrvalosti a chuti do ďalšej práce v jeho umeleckom napredovaní.
Drahí Železiari, za všetko čo vykonávate pre našu pospolitosť máte môj obdiv a vďaku a úctu ! Váš Juraj Kubánka."

Juraj Kubánka, Bratislava,
choreograf, folklorista

Ku 45. výročiu

„Ešte to nie je päťdesiatka, ale aj tak je to dosť. Za tie roky Železiar takmer vždy patril
ku špičke našich folklórnych súborov. Posledné, ale dlhé obdobie pod umeleckým vedením talentovaného choreografa a vedúceho súboru Vlada Urbana.
Systematicky mapoval svojou tvorbou jednotlivé oblasti celého Východného
Slovenska, ba odbočil trochu aj do Sedmohradska. Okrem dôkladného poznania pôvodného ľudového tanca, jeho špecifického štýlu vie mu dať pri jeho inscenácii aj vytríbenú javiskovú formu skrze svojich vynikajúcich interpretov a preto je Železiar úspešný.
Želám Vám do ďalších rokov a výročí vždy len úspechy a vydržte tak ďalej."

Prof. Štefan Nosáľ,
umelecký vedúci a choreograf
US Lúčnica Bratislava

Back to Top